Got Blue Balls je partia pravoverných rockerov, ktorá už zatriasla na koncertoch nejedným klubom. Bude to už 10 rokov, čo to kapela spolu ťahá a aj o tom, čo sa za tú dobu naučili, a čo zažili sme sa porozprávali s Michalom Minárom. Michal, hlavný spevák GBB s nami spolupracoval na fotení mikiny „The Art is a Cure“.
Od svojho založenia v roku 2009 ste absolvovali kus cesty. Máte za sebou vydané albumy, single, koncertovanie na Slovensku aj v zahraničí. Ako Vás samotných v kapele táto cesta zmenila a čo ste sa naučili?
Ak môžem hovoriť za seba, myslím, že som pri kapele určite dospel. Tým, že sme hrali kade tade po Európe a cestovali spolu a hlavne boli odkázaní len na seba, tak ma to naučilo sa o seba a chalanov starať viac. Vnímam ich ako moju rodinu a oni to určite tak vnímajú tiež. Z hudobného hľadiska som sa naučil počúvať názor iných a nechať si poradiť pri tvorbe alebo pri koncertnom prejave. Za tých 9 rokov čo spolu hráme sa u nás vymenilo aj niekoľko hudobníkov a to vždy zmení atmosféru v kapele. Či už to je po technickej stránke, v prejave alebo len vo vtipkovaní, vždy to je ale niečim výnimočne a vždy niečím nové.
Texty máte v angličtine. Ako vnímate výhody, ale aj nevýhody písania a spievania v anglickom jazyku?
Nevýhoda je asi, že sme slovenská kapela spievajúca v cudzom jazyku a nikdy sa z nás nestane asi Para, Team alebo Čad. Proste to nikdy neprenikne do hláv ľudí ako to robí pieseň spievaná v rodnom jazyku. Výhodu ale vnímam v písaní textov. Ak je niekto textár vie, že napísať pesničku v angličtine je ľahšie ako v slovenčine. Ten jazyk proste krajšie znie v pesničkách a hlavne dokážeš aj málo slovami vyjadriť to čo by si v slovenčine opisoval na niekoľkých riadkoch. Ľahšie sa aj skladá text v angličtine a je to rytmickejšie. Ďalšia výhoda aspoň pre nás je to, že nám to umožnilo cestovať a hrať v krajinách kde som si myslel, že nikdy nepôjdem a už vôbec nie to, že tým spoznám nových kamarátov na život. A Samozrejme veľké plus bolo keď sa Angličania nájdu v tvojich textoch a spievajú to s tebou.
Tým, že sme hrali kade tade po Európe a cestovali spolu a hlavne boli odkázaní len na seba, tak ma to naučilo sa o seba a chalanov starať viac. Vnímam ich ako moju rodinu a oni to určite tak vnímajú tiež.
Vnímam veľkú zmenu, keď počúvam Vašu rannú tvorbu a porovnám ju s posledným EP, Thicker than water. Skladby sú kompozične prepracovanejšie, viac idete po technickej stránke a je tam viditeľná inštrumentálna, zvuková aj vokálna štruktúrovanosť a nová kvalita. Ako sa Vám samotným hrajú veci z posledného Epčka a ako ich vnímajú fanúšikovia?
Nové skladby sú asi to najlepšie čo sme kedy urobili a s chalanmi, a keď sme ich hrali live, bolo to to najlepšie, ako sme kedy zneli na koncertoch. Empty nahral ešte Rišo Mikuš a Thicker Than Water, a Try nahral Mirko Michale. Obaja sú výnimoční bubeníci a každý má svoj prejav. Myslím, že obdobie po Counting The Days až po Thicker Than Water bolo to najťažšie pre kapelu ale to tomu dalo ten prejav, zvuk a zrelosť.
Kvalitatívne aj skúsenosťami ste sa posunuli na novú úroveň. Kam teraz ďalej? Prezradíte niečo z nadchádzajúcich plánov?
Plány nemáme žiadne. Asi prvý krát sme si povedali, že sa nejdeme nikam ponáhľať a naháňať. Je možné, že príde zase zmena v zostave kapely a povedali sme si, že si to ideme užiť po hudobnej stránke a pri tvorbe. Budúci rok nás čaká veľký rok. GBB bude mať 10 rokov a patrilo by sa to patrične osláviť. Zatiaľ ale nechcem nič predbiehať ani prezradiť čo mi ide hlavou a čo pripravujeme. Každopádne sa veľmi teším už len z toho, že sme to s Dzurkom tak dlho vydržali. Vždy sme si hovorili, že to vydržíme aspoň 10 rokov no nikdy som si nemyslel, že sa to stane aj skutočnosťou. Asi už budeme tým pádom aj legendy hehe.
Zdroj: archív Got Blue Balls
Ak by ste mohli mať teraz hneď spoločné turné s jednou kapelou, ktorá by to bola a prečo?
From Our Hands lebo sú to úžasní ľudia a kamaráti. Sú ako naši bratranci a veľmi si na nich cením to ako sme sa k sebe vždy správali za tie roky. Vždy ma dokážu v tvorbe prekvapiť a hrajú s takou vášňou a prejavom ako málo kapiel na slovensku.
Vaše slovo na záver (citát, odkaz svetu, myšlienka,….)
Vážte si rodinu a priateľov a robte to čo vás napĺňa. Aký by bol váš život prázdny keby ste si zo svojho školského alebo pracovného života nenašli aspoň malý kúsok času na to čo vás úprimne baví. Raz mi jeden chalan hovoril, že on nepočúva hudbu a vôbec ho to nebaví. Nikdy som nikoho takého pred tým nestretol no prišlo mi to veľmi smutné. Hudba v živote ľudí vie vyvolať strašne veľa emócií a spomienok. Neviem si ani len predstaviť, že by som mal prestať písať a spievať. Pre mňa je to útek z bežného života. Napĺňa to moje srdce šťastím a vetrá mi to hlavu od všetkých možných myšlienok.
Ešte aby som nezabudol. 11.11.2018 bolo 100 rokov od ukončenia 1. svetovej vojny. Nezabudnite si pripomínať túto udalosť a hlavne tých, ktorí v nej bojovali. Možno to ani vy sami neviete, ale možno aj vaši prastarí otcovia bojovali za životy svojich rodín tým pádom aj vás ako, tí moji. Skúste sa doma rodičov opýtať na staré fotky alebo portréty prastarých rodičov. A či majú fotky z vojny či v uniformách. Aspoň sa aj vy prenesiete kúsok v čase a určite vás to nenechá chladnými a zistíte niečo viac o svojej rodine.
Tracky od Got Blue Balls môžeš získať tu https://gotblueballs.bandcamp.com/
Aktuálne dianie okolo kapely môžeš sledovať na https://www.facebook.com/gotblueballs/
pánsku mikinu „The Art is a Cure“ a Michala v nej nájdeš na https://www.sickmindedcult.eu/shop/mikina-the-art-is-a-cure-panska/
Pre dámy https://www.sickmindedcult.eu/shop/mikina-the-art-is-a-cure-damska/