Projekt Loneliness je denníkom ženy, ktorá prežíva odlúčenie a trpí pocitom osamelosti. Hľadá samú seba aby mohla nájsť všetko ostatné (lásku, pokoj, šťastie..). Či už si túto cestu vybrala dobrovoľne, alebo ju k tomu „prinútili“ životné zmeny, nastúpila na ňu a musí sa pohnúť dopredu. Loneliness pozostáva zo šiestich krátkych príbehov, nazretí do duše, v ktorých každá z postáv osvetľuje dôvody svojej samoty. [rev_slider alias=“forest“]Odchádzam práve dnes. Musím ísť. Čo všetko je vlastne dôležité okrem slov. Ako inak vyjadriť túžbu, sen, myšlienku? Ako nájsť ticho a utíšiť tie davy myšlienok? Neviem či je to správna voľba. Cítim sa nesvoja. Opustila som všetko čo nás spája len preto aby som našla to jediné skutočné. Samú seba. Cez vietor ku mne hovoria stromy. Hlasno. Neviem čo viac povedať a hlavne ako..Mám strach.[rev_slider alias=“candle“]Myslím na vietor, ktorí mi vial vo vlasoch keď sme tu boli spolu. A ty si sa na mne vtedy smial ako vyzerám.  Stále počujem ten smiech. Už sa stmieva, vietor stíchol a ty tu nie si.  Myslím na vzdialený horizont, obzor, za ktorým miznú mraky a kam letia vtáci a my tam musíme ísť tiež..pretože existuje množstvo ciest a my sa nesmieme zastaviť. [rev_slider alias=“chappel“]Hľadám pokoj. Strach zo zlyhania ma hnal dopredu a dohnal až sem. Hľadám šťastie, ale najprv musím zistiť čo to vlastne je. „Blahoslavení chudobní duchom lebo ich je kráľovstvo nebeské.“ Nikdy som tento biblický citát nechápala. Majú len blázni nárok byť šťastní? Ak áno, tak som na pokraji obrovského šťastia. Hľadám lásku, no niekto mi povedal, že najskôr sa musím naučiť milovať samú seba. Možno bláznivo milovať. [rev_slider alias=“trueorfalse“]Nenarodila som sa s úsmevom na tvári a ani sa s ním väčšinou nebudím. Občas ma nájdeš zalezenú v kúte s depresiou v pohľade. Som však normálna. Keď som smutná, plačem, keď som nahnevaná, kričím, keď  milujem, žiarim. Som skutočná a moje city tiež. Odpusť, že ti neskrývam svoju pravú tvár. To len pre ostatných nosím masku. Pred tebou stojím nahá, taká aká som. Nechci ma zmeniť, prosím. [rev_slider alias=“memories“]Moje spomienky stekajú po skle a znemožňujú mi pohľad do diaľky. Chýbaš tu. Je to tak ako som chcela? Byť chvíľu sama.. sebou. Zmena musela prísť. Myslela som si, že je svet proti nám, ale to všetko bolo len prejavom niečoho, čo sme ešte nevedeli pomenovať, no už sme to cítili. Preto všetky tie hádky, nepochopenie, odcudzenie. A bolo  len na nás rozhodnúť sa ako ďalej. [rev_slider alias=“kiss-me“]Láska. Som schopná ju ešte vôbec rozpoznať? Najkrajším jej prejavom bolo pre mňa objatie. Je plné tepla, nehy, silné aj krehké zároveň. To si ešte pamätám. Čakám a pomaly chladnem, ale ešte stále mám srdce schopné dažďa. Všetko raz musí skončiť. Aj ja sa raz nájdem. A možno práve v tebe.

 

Mirka