Ráno, 24.apríla 2013, Dhaka, Bangladéž. Tisíce ľudí prichádzajú do práce v továrenskom komplexe Rana Plaza, ktorý je postavený v rozpore s bezpečnostnými normami. Pracujú 13 hodín denne za mesačnú mzdu 38 Eur v podmienkach, ktoré sú pre väčšinu z nás ťažko predstaviteľné. Sedia za šijacími strojmi keď o približne 9 hodine rannej miestneho času dôjde ku kolapsu stavby, ktorá pod svojimi sutinami pochová 1134 ľudí. 2500 ľudí je ťažko či ľahšie zranených.
Biznis Fast Fashion, alebo rýchla móda sa stal v posledných rokoch jedným najziskovejších na svete, a aj toto sú jeho dôsledky. Obrovské odevné giganty ako Uniqlo, Victoria Secret, Zara, H&M, Mango, Forever 21, Asos, Beneton a ďalšie vytvorili biznis model, v rámci ktorého sú schopné produkovať miliardové obraty. Veď len spoločnosť Hennes & Mauritz (známa ako H&M) dosiahla v roku 2019 obrat 24 miliard eur.
Tieto značky vycítili potenciál obrovského zisku s rozmachom konzumného spôsobu života. V globalizovanom a prepojenom svete, v ktorom je spoločným znakom nás všetkých, že používame internet, začali rýchlo šíriť svoje módne kolekcie medzi bežného konzumenta. Ten je dnes charakteristický nedostatkom úsudku a ochotou míňať peniaze bez rozmyslu na tzv. módne trendy, ktorými je masírovaný zo strany reklamy. Bežný, stádovitý konzument si myslí, že vyhral. Má svoj „štýlový kúsok“ za pár eur, pripadá si „in“ a „cool“ a hovorí si, ako lacno nakúpil. To, že za večer stretne ďalších 30 ľudí, ktorý majú presne tie isté rifle a tričko (ktoré sa mu do roka rozpadne) mu už akosi neprekáža.
Fast Fashion reťazce maximalizujú svoj zisk produkovaním obrovského množstva oblečenia, ktoré sú ľudia vďaka jeho cenovej dostupnosti ochotní neustále obmieňať, aj keď v skutočnosti ďalšie veci nepotrebujú. Málokedy sa jedná o kvalitné a trvácne oblečenie, ide skôr o spotrebný, rýchlo nahraditeľný tovar. Jedného zákazníka tak vie reťazec vyžmýkať z peňazí omnoho efektívnejšie ako keby si kúpil kvalitné oblečenie, ktoré mu vydrží. V rámci psychológie modelu fast fashion je tak ochotný meniť svoj šatník aj niekoľko krát do roka. Priemerný spotrebiteľ nakupoval v roku 2014 o 60 % viac oblečenia ako v roku 2000, ale každý odev si ponechal o polovicu kratšiu dobu (zdroj: www.businessinsider.com). Takto vzniká približne 39 miliónov ton odpadu oblečenia, ktoré väčšinou skončí na skládkach. Ďalšími desivými faktormi sú: miera znečistenia vodných zdrojov, spotreba samotnej vody, znečistenie vzduchu a pôdy. Rýchla móda zabíja našu planétu aj nás, pomaly, ale isto.
V rámci minimalizovania nákladov majú tieto reťazce továrne na výrobu umiestnené v krajinách ako je India alebo Bangladéž. Väčšia miera korupcie a menšia miera kontroly v týchto oblastiach sveta im umožňuje obchádzať ekologické, bezpečnostné aj pracovno-právne nariadenia. Zároveň im tu ekonomické podmienky umožňujú totálne minimalizovať mzdové náklady, pričom ľudom pracujúcim v týchto továrňach nie je často vyplácaná ani minimálna mzda. Fabriky tohto typu sa nazývajú Sweatshops (sweat-pot; shop – obchod). Bežnými praktikami sú fyzické tresty, sexuálne obťažovanie a práca deti. Ľudia pracujúci v týchto závodoch odchádzajú do „dôchodku“ v strednom veku, pretože z dôvodu vystavenia organizmu nebezpečným látkam a ťažkej práci bez adekvátneho odpočinku už väčšinou nie sú schopný dlhšie pracovať. Otroctvo nezaniklo, naopak, v 21. storočí získalo úplne nový rozmer.
My sme na rozdiel od ľudí zotročených v sweatshopoch slobodní. Máme možnosť výberu. Každé jedno naše nákupné rozhodnutie určuje náš postoj. Dnes je veľmi jednoduché vyhľadať si lokálne, alternatívne značky oblečenia, ktoré sa zameriavajú na trvácnosť, kvalitu spracovania a originalitu. Takisto sa dá dostať k informáciám, či daná firma nepodporuje praktiky fast fashion. Kupovať si kvalitné oblečenie (mikiny, tričká, čiapky,…) je v konečnom dôsledku výhodné aj pre nás, keďže ho nemusíme často meniť za nové. Možnosti ponúkajú aj secondhand obchody alebo swapy, čo sú akcie, kde si ľudia navzájom vymieňajú svoje už nepoužívané oblečenie. V prípade, že už nepoužívané oblečenie ideme vyhodiť, využime na to určené kontajnery skadiaľ tieto jednotlivé kusy ešte môžu putovať ľuďom, ktorí ho ešte využijú.
To, čo sa nekupuje, sa nebude ani vyrábať a keďže týmto firmám nejde o nič iné, len o profit, nakoniec by boli nútený svoje konanie zmeniť. Podporovaním lokálnej módy a overených výrobcov zároveň s najväčšou pravdepodobnosťou kupujeme niečo, čo na sebe nemá pot otrockej práce ľudí z krajín tretieho sveta. Aj malé nákupné rozhodnutia môžu zmeniť veľké veci, ak ich bude dostatok. Je to v našich rukách.
Kvalitu, udržateľnosť a originálny štýl nájdeš v našom tričku NO FAST FASHION SHI(R)T – https://www.sickmindedcult.eu/aashop/page/2/
Ivan