Skromnosť je jednou z cností veľkých géniov a majstrov. Saul Leiter (1923-2013) bol americký street a portrétny fotograf, ktorý je dnes uznávaný ako jeden z priekopníkov farebnej fotografie a jeho diela sú vystavované po celom svete, avšak on sám nebol nikdy vábený hnaním sa za víziou úspechu. Namiesto toho pil rád svoju kávu, dával si na čas, a miloval fotografiu ako umenie svojim vlastným spôsobom.
V mladom veku prerušil štúdium teológie, opustil domov a vydal sa na umeleckú dráhu. V New Yorku sa spoznáva s predstaviteľom abstraktného expresionizmu, výtvarníkom menom Richard Pousette-Dart a s významným fotografom W. Eugene Smithom. Inšpirovaný a motivovaný svojim okolím sa začína venovať výtvarnému umeniu a fotografii a onedlho už experimentuje s farbami. Farebná fotografia nebola v polovici minulého storočia pre mnoho galérii aj samotných fotografov uznávaná a akceptovaná ako „skutočné umenie“ a ani veľmi rozšírená, pričom náklady na farebný film a farebnú tlač boli niekoľkonásobne vyššie ako pri čiernobielej tvorbe. „Mnoho ľudí si myslelo, že fotiť vo farbe je strata času a pýtali sa ma, prečo to robím. Ja som si to ale užíval a bavilo ma to, a tak ma ich názor nezaujímal.“
Saul Laiter sa o uznanie druhých a slávu nikdy nestaral. „Veľkú časť svojho života som bol prehliadaný a byť prehliadaný je veľké privilégium.“ Jeho abstraktné formy, radikálne inovatívne kompozície a výnimočné výtvarné a estetické cítenie začali však čoskoro vynikať a jeho fotografie nezostali dlho bez povšimnutia. Za výstavou v prestížnom Museum of Modern Art (MoMA) nasledovalo publikovanie jeho tvorby umeleckým riaditeľom Henrym Wolfom v Esquire a Harper’s Bazaar. Leiter pôsobil ako módny fotograf nasledujúcich 20 rokov a jeho práce sa objavovali magazínoch ako Show, Elle, Vogue, Queen a Nova.
© Saul Leiter
Módna fotografia bola jeho každodenným chlebom, ale ulica bola jeho živlom. V rušnom New Yorku 50-tych rokov sa odklonil od urbanistickej úzkosti preplnených bulvárov a ciest plných áut a začal si namiesto toho formovať svoj vlastný, dalo by sa povedať až autistický umelecký vesmír a unikátnu formu vyjadrenia. Veciam, ktorým nik väčšinou nevenuje priveľkú pozornosť, naopak on rád pozornosť venoval. „Verím v krásu obyčajných vecí. Verím tomu, že väčšina nezaujímavých vecí môže byť veľmi zaujímavá.“
Vytváral malebné kompozície cez zarosené výklady a odrazy ľudí v nich, odlesky svetiel a lámp. Z každodennej ubehanej a neustále pulzujúcej reality života veľkej metropoly si dôkladne vyberal útržky a momenty, ktoré pôsobia tak, ako keby celý svet okolo v danom okamihu ani neexistoval. Jeho pouličná fotografia bola tichou poéziou hlučného New Yorku. Väčšina jeho záberov bola komponovaná „na výšku“ čo je pri street fotografii menej tradičný formát, ktorý sa využíva skôr pri portrétoch. Jeho introvertnejšia povaha a záujem „nebyť videný“ viedol občas aj k používaniu v street fotografii menej využívaných teleobjektívov. To mu pomáhalo okrem iného separovať scénu od okolitého diania a vytvárať aj na rušných uliciach „zasnené zátišia“.
Miloval, keď fotografia viac skrývala, ako odhaľovala a veril, že omnoho zaujímavejší je svet, ktorý nášmu bežnému a prvotnému vnímaniu uniká. Tak vznikali jeho pouličné kompozície, pri ktorých na zasneženej ulici vstupuje do záberu žena v červenom kabáte a s červeným dáždnikom. Vidíme z nej len nepatrnú časť, všetko ostatné zostáva skryté a otvorené našej predstavivosti, tak ako pri väčšine ďalších Leiterových fotografiách. To, čo môže na prvý pohľad pôsobiť ako nevydarený záber je v skutočnosti dôsledne naplánovaná kompozícia.
Saul Leiter nám neponúka jasný obraz scény, nebol dokumentarista a nikdy ho nezaujímalo to, čo by bolo na prvý pohľad zrejmé. Radšej nás vťahuje do svojej hry a fotografiu používa ako médium komunikácie. Kladie otázky a necháva nás, aby sme si každý našli svoje vlastné odpovede. Je to dialóg. Ulica sa stáva jeho magickým ihriskom, vesmírom, kde s nami rozohráva svoju hru plnú abstrakcie, imaginácie a tvorivosti. Elementov, ktoré sú okrem originality v kvalitnej umeleckej tvorbe tak nevyhnutné.
© Saul Leiter
Leiter zostal skromný až do konca svojho života. Umenie uznával, miloval a rešpektoval. Bol dobre oboznámený s tvorbou svojich predchodcov, velikánov fotografie a maľby. V roku 2006 bola v spolupráci s galériou Howarda Greenberga nakladateľom Gerhard Steidlom vydaná prelomová monografia Saul Leiter: Early Color, ktorú fotograf sám nazýval „moja malá kniha“. Stala sa senzáciou s celosvetovou distribúciou a pevne etablovala fotografa ako jedného z pionierov farebnej fotografie, ktorý sa okrem iných zaslúžil o jej akceptáciu a uznanie.
Dokument in No Great Hurry: 13 Lessons in Life with Saul Leiter http://www.innogreathurry.com/
Ďalšiu tvorbu Saula Leitera a mnoho iného nájdete aj na http://saulleiterfoundation.org/
Ivan
Dokumentárny film o Leiterovi z roku 2013 sa začína tým, ako si už postarší listuje novinami, kde je o ňom článok a frfle si: „…nikdy som neurobil nič podobné, ako tu píšu…veď som len odfotil niekoho okno. To teda zase nie je až taký veľký čin. Čo núti niekoho si myslieť, že som tak dobrý? V skutočnosti, občas som naozaj veľmi dobrý. Ale nemal by som sa tým chvastať. Keď zoberiem do úvahy všetky tie nádherné veci, ktoré už boli na tomto svete vytvorené, moje vlastné úspechy sú akosi vedľajšie.“